Dnes, Dnes je ten najčiernejší deň. Slnkom zaliatý decembrový les je pre mňa čiernou jaskyňou. Ľudia na uliciach sa mihajú ako tmavé príšery. Čierne vlaky, autá a všade hustý čierny dym. Hukot Hornádu akosi zrazu stíchol, vtáky nadomnou ako chumáče čierneho prachu lietajú v povetrí. Vzduch ako ťažký hustý olej sa mi derie do pľúc. Chce sa mi strašne kričať na celý svet. Všade okolo smutok a oči rozmazané. Slané pramienky stekajú po tvári. Tmave prázdno vo vnutri. Dnes je ten najčiernejší deň. Dnes navždy odišiel môj najväčší idol.
Chlapi nezvyknú plakať, ani ja teraz neplačem, len sa mi tisnú slzy do očí...
Prečo musia odísť najhodnotnejší ľudia najskôr?
